Spoločenský život a kultúra...
Život jednoduchého dedinského človeka bol v minulosti naplnený prácou a starosťou, ako uživiť rodinu. Večery dedinčania vypĺňali prácou v spoločnosti príbuzných a susedov. V neskorých jesenných mesiacoch a predovšetkým v zimnom období, mimo hlavnej poľnohospodárskej sezóny, sa venovali remeselným a domácim prácam. Muži vyrábali drobné drevené úžitkové predmety i hospodárske náradie, z prútia plietli košíky, vyrábali metly, zo slamy vyrábali ošítky, zhotovovali a vyrezávali kolísky, praslice a iné. Ženy sa venovali najmä pradeniu, tkaniu, výrobe odevov, páraniu peria, vyšívaniu uterákov, obrusov. Pri priadkach a páraní peria (drápačkách) rozprávali neuveriteľné, vtipné i strašidelné, skutočné i neskutočné príbehy. Tu nechýbali dievky a mládenci, ktorí žartami, spevom i tancom rozveseľovali prítomných.
Dedinčania sa stretávali aj v nedeľu a vo sviatok pri rozličných oslavách a ľudovýchovných prednáškach, zameraných na poľnohospodárstvo a ovocinárstvo. Nové informácie však často zavrhovali so slovami: „ Čo tam po novotách, môj dedo takto robil, budem aj ja.“
Po vzniku prvej Československej republiky, keď sa v školách začalo vyučovať v materinskom jazyku, sa vzdelanosť medzi ľuďmi viac rozšírila. Počas dlhých večerov pri svetle sviečok, pretože elektrina bola v obci zavedená až v roku 1958, sa venovali aj čítaniu časopisov a kníh, ku ktorým sa dostávali hlavne prostredníctvom detí, ktoré ich priniesli zo školy. Boli to predovšetkým časopisy s náboženským zameraním: Slovenský svet, Posol Božského srdca Ježišovho, Kráľovná svätého ruženca, Hlasy z katolíckych misií a detské: Priateľ dietok, Mladý život, Slniečko. Literárne boli zamerané: Orol tatranský, Vatra. Najrozšírenejším časopisom bol Kalendár Spolku svätého Vojtecha.
18. januára 1925 bola v Dubodieli založená obecná knižnica. Mala 220 kníh. Mnohé noviny a časopisy do obce prinášali študenti. Počas druhej svetovej vojny najmä denník Slovák. Po vojne boli najčítanejšími denníky Ľud a neskôr Práca, Pravda a Smena.